ÚvodČlánkyDiskusné fórumGalériaMapa Členov
26. March 2019 23:24
M
e
n
u
P
r
i
h
l
á
s
e
n
i
e
Meno (nick)

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového hesla kliknite práve sem.
I
n
f
o
Hostí Online: 1
Žiadny člen nie je Online

Registrovaní členovia: 2,858
Najnovší člen: Nikca
Č
l
á
n
k
y
Ako na dobrý zvuk..?
História II
História
Rady pri výbere pred...
Náhrada originál ter...
A
n
k
e
t
a
Páčilo sa Vám na FBBK Session 2011?

Áno

Nie

Musíte byť prihlásený, aby ste mohli hlasovať.
S
t
a
t
s
TOPlist
R
e
k
l
a
m
a
Máte záujem o komerčnú reklamu na našich stránkach?

Kontaktujte nás: Hicotech
Zosilovače

Základným delením zosíkov (budem používať radšej toto) sa dostaneme do viacerých úrovní. Prvou je delenie podľa počtu kanálov, ktoré zosilujú zvuk. Druhou je delenie podľa účelu použitia, ďalšou je delenie podľa tzv. tried, nasleduje kvalita a nakoniec cena. Samozrejme, že je možné zosíky deliť ešte aj podľa váhy a rozmerov, ale toto nás nezaujíma v tejto chvíli, aj keď niekedy aj toto je veľmi dôležité hľadisko pri výbere, nakoľko sa nám náš vysnívaný kúsok zrovna nemusí zmestiť tam, kde ho chceme mať my. AK budete mať pocit, že sa niektoré skupiny prekrývajú s inými, pocit máte správny,

1. delenie podľa počtu kanálov (stručná charakteristika)

  • jednokanálové zosíky (monobloky), ide o pomerne špecializovanú skupinu, ktorá je konštruovaná prioritne na pohon basových reproduktorov (suby), k tomuto účelu má viac menej aj príslušnú výbavu. Je ich samozrejmé, že sa dajú použiť aj inak, šialenci sú schopní nimi poháňať samostatné reproduktory v aktívnych zapojeniach svojich systémov. Pre ilustráciu má takto urobené auto aj firma predávajúca na SK MacAudio. V ich predvádzačke je použité 5 monoblokov. 1 pre ľavý predný systém, 1 pre pravý predný systém, 1 pre ľavý zadný systém, 1 pre pravý zadný systém, jeden pre pohon subu. Ide však o finančne náročnú zábavku, nakoľko monobloky sú konštruované na dosahovanie vyšších výkonov a stabilitu do nižších impedancií ako 4 ohm. Preto aj ceny týchto prístrojov sú vyššie, ako ceny dvojkanálových zosíkov s porovnateľným výkonom, napríklad aj preto, že možno len 1% dvojkanálov dokáže hrať premostené do 2 ohm. Tieto mašinky sú poväčšine konštruované ako tzv. digitálne (trieda D), ale sú tu aj kúsky v triede A/B, či B.
  • dvojkanálové zosíky, už ich názov jasne hovorí s kým máme tú česť. Ich najčastejším využitím je pohon jedného páru reproduktorov, či už predného, alebo zadného, resp. zmostíkované slúžia na pohon subu. Ich výbava býva šitá na mieru práve pre toto použitie. Mnohé dvojkanálové zosíky umožňujú aj prevádzku typu „TRIMODE“, kedy je k jednému páru reproduktorov pripojený ešte jeden premostený, napr. sub. Ja osobne som odporcom tohoto paškvilu, nakoľko ide o dosť brutálne zaťažovanie zosíku a jeho tepelné namáhanie. Nehovoriac o tom, že takýto systém sa nedá normálne naladiť tak, aby bol zvukový výsledok OK.
  • trojkanálové zosíky, dosť špecialitka, ide vlastne o štvorkanálový zosík, ktorého dva koncáky sú už od výrobcu zmostíkované, a slúžia väčšinou na pohon predných reproduktorov a subwoofra. Iné použitie je možné, niekedy sa používajú na pohon jednej strany (ľavej, alebo pravej) aktívnej reproduktorovej sústavy. Ich výbava je pomerne rozsiahla, ale podriadená ich primárnemu účelu. Rozmerovo ide o pomerne väčšie kúsky, ceny sú vysoké, mnohokrát vyššie ako ako kombinácia dvoch dvojkanálových zosíkov.
  • štvorkanálové zosíky sú najviac zastúpenou kategóriou na trhu, najviac využívanou, a s najširšími možnosťami využitia. Sú to taký pracanti na každý deň. Ich použitie siaha od pohonu predných a zadných reproduktorov, cez pohon predných reproduktorov a subu, či zadných a subu, či dvoch subov, či rôzne iné eventuality, ako je aktívne zapojenie reproduktorov. Výbava býva široká, spravidla sú však o niečo menej výkonné ako ich dvojkanálový bratia z rovnakej série a aj o chĺpok klesá kvalita zvuku. Upozorňujem, že rozdiel je takmer nepostrehnuteľný a vie ho odhaliť meracie zariadenie, alebo netopier.
  • päť a šesť kanálové zosíky, tu už čitateľ asi tuší, že ide o kombináciu rôznych predchádzajúcich riešení, ktoré sú dosť drahé, dosť veľké a nie vždy zrovna najvýkonnejšie. Ich použitie je dosť špecifické. Skôr sa hodia na rôzne aktívne zapojenia (aby bolo jasno, aktívnym zapojením myslím pripojenie reproduktorov bez výhybiek, kde oddelenie pásiem zabezpečuje nejaká elektronická výhybka vstavaná buď v rádiu, DSP procesore, zosilňovači, či inde!!!), resp. riešenie AllInOne…

2. delenie podľa účelu použitia je najpraktickejšie, nakoľko človek vyberá najskôr podľa tejto kategórie. Viem, sú úchyláci, ktorí kupujú podľa cenovky, alebo akcie, alebo podľa sympatie, alebo podľa imidžu, ale bežný užívateľ vyberá podľa použitia. Moc toho nie je čo dodať. Vstupuje do tohoto výberu množstvo premenných, ako sú celková konfigurácia systému, cena, druh prehrávanej hudby… Dobrá rada je niekedy nad zlato. Dovolím si jedno zafilozofovanie. Keď chodíte (ak chodíte) na koncert, ako sedíte ku kapele? Predkom, zadkom, bokom? Div sa svete, predkom. A na tomto princípe je postavené aj STEREO. A to, že zvuk prichádza spredu a s pravoľavým a predozadným rozlíšením. Preto sa dosť čudujem, že načo sú ľuďom zadné reproduktory. To sedia pri koncerte medzi hudobníkmi na pódiu. Vlastne môžu, ak s nimi hrajú. Ale takých je medzi nami málo. Ja viem, mnohí namietnu, že aj ty máš vzadu repro. Priznám bez mučenia: Mám! Ale len pre jeden jediný prípad. A to je ten, kedy sedia v aute na zadných sedadlách deti a počúvame rozhlasové hry. Žiaľ, pre hovorené slovo nič lepšie, ako zdroj zvuku, čo najbližšie k uchu nikto nevymyslel. V ostatných prípadoch sú VYPNUTÉ. Preto neviem pochopiť, prečo si ľudia dávajú repráky vredu do dverí, vzadu do dverí, na zadné plato ovály jak vedro a ešte aj sub do kufra. Nerozumiem tomu, a už vonkoncom nerozumiem tomu, keď niekto zapojí na rádio, ktoré má výkon niekde na hranici 11 – 16 W predné repro a v zadu živý nejakým štvorkanálom sub a ovály na plate? Kvalita? Ale kdeže! Kvantita! Hráme pre imaginárneho poslucháča mimo vozidla. Otázka znie, či ten „poslucháč“ o to stojí. Hlavne večer, keď sa snaží zaspať v posteli po celodennej šichte a spod okien sa mu ozýva TUC TUC TUUUUC TUC TUC TUUUUC… Ale k deleniu:

  • pohon predných reproduktorov, alebo zadných reproduktorov
  • pohon subu
  • pohon predných reproduktorov a subu
  • pohon predných, zadných reproduktorov a subu
  • aktívne zapojenie reproduktorov

3. delenie podľa tzv. tried, tu sa moc nebudem rozpisovať, nakoľko je to dosť zložitá oblasť, vo všeobecnosti platí, že čo sa týka výkonu, navrch majú tzv. digitálne zosíky. Dosahujú pri pomerne nízkom príkone vysoký výkon, ich účinnosť je vyššia ako u klasických „analógov“, menej sa hrejú a bez problémov zvládajú hrať aj do 2 či 1 ohmovej záťaže. ALE. Majú poväčšine o kusisko vyššie skreslenie ako tie „analógy“, pomerne mizerné vnútorné tlmenie (horšia kontrola membrány reproduktoru).

  • zosíky triedy B, základné riešenie na pomerne výrazné zosilnenie privádzaného signálu, náchylné však na rôzne „neduhy“ ako sú vyššie skreslenie, malá rýchlosť prechodu, nedostatočné budenie koncových tranzistorov.
  • zosíky triedy A/B, tu je to o kusisko lepšie, samozrejme dá sa aj lepšie (čistá trieda A, ale v aute nerealizovateľné, pre príklad, môj zosík doma je čistá trieda A. Má výkon 2 x 25 W, a príkon 860W, zosík váži 28 kg, a napriek tomu, že celé telo zosilňovača je vlastne chladič, hreje sa ako fritéza.) Proste je to taký najvydarenejší kompromis medzi cenou a kvalitou.
  • zosíky triedy D sa väčšinou označujú za digitálne, ale v skutočnosti nie sú o nič analógovejšie ako tie ostatné. Pri týchto zosilňovačoch ide o tzv. PWM, čiže sú to spínané zosíky. Najskôr sa na pôvodný hudobný signál (analógový) nabalí nejaká obdĺžniková modulácia, potom sa to zosilí spínacími tranzistormi systémom, vyšší pulz zosilujem , žiadny pulz nezosilujem a následne a tento zosilnený signál (furt analógový, akurát s nabaleným obdĺžnikovým signálom) filtruje od tých obdĺžnikov, aby do repráku šlo len to, čo sa tam na začiatku dostalo. Že tento proces nefunguje na 100% je jasné (perpetuum mobile nefunguje) a má za následok práve to zvýšené skreslenie, nie najrovnejšiu frekvenčnú charakteristiku a pomerne malý DF. Zas na druhej strane, klasický koncák v triede A/B, ktorý bude hrať jak malý boh, pri zrovnateľnom výkone bude stáť o 1 – 2 krát viac, ako ten „digitál“. Existujú samozrejme aj „digitály“, čo produkujú zvuk najvyššej kvality. Ale cenou sa rovnajú tým „analógom“.

4. delenie podľa kvality je trošku zavádzajúci názov, ale pekne po poriadku.

  • Výkon, prvé čo väčšinou zisťujeme je výkon. Toto by som nekomentoval, žiaľ je to všeobecne rozšírený neduh. Začína sa inde. Ani partneri sa nevyberajú podľa výkonu v posteli. Ak áno. Dlho im to nevydrží. Netvrdím, že to nie je dôležitá kategória, ale nie prvoradá. Subjektívne môže byť jedinec maximálne výkonný, ale jeho kvalitatívne výsledky (skreslenie) a výdrž (DF), resp. technika (výbava) môžu byť mizerné. A navyše môže mať vysokú spotrebu. No čo s takým milencom? PRD! Prepáčte mi tú analógiu, ale vystihuje to dokonale. Totiž všetky parametre by mali byť v rovnováhe. Vysoký výkon pri vysokom skreslení a nízkom DF vedú zaručene k deštrukcií reproduktoru, ktorá sa dostaví skôr či neskôr. Naopak. Perfektne malé skreslenie, dobré tlmenia ale mizerný výkon nevydolujú z nenažratého pripojeného komponentu maximum, žiaľ niekedy ani minimum. Potom sa často čudujeme, že to „nehrá“ a susedovy to počuť na 400 metrov ďaleko a podobne. Nuž, nájsť kompromis u všetkých menovaných veličín je to pravé tajomstvo autohifi maniaka. A za hľadanie výsledku sa niekedy platia ťažké prachy… Ale k tomu výkonu. Výkon by sa mal udávať vo Wattoch, skratka W. Ale zároveň by malo byť uvedené za akých podmienok sa výkon zisťoval. To preto, lebo u toho istého výrobku roznymi metódami môžeme dôjsť k rozdielnym číslam. Na jednej strane leží tzv. nominálny výkon do danej záťaže pri únosnom skreslení a doporučenom napájaní, ktorý môže výjsť na povedzme 45 W (niekedy označených ako RMS) a inou metódou môžeme dôjsť k výkonu povedzme 300 W (niekedy označovaný ako MAX, P.M.P.O. a ja neviem čo ešte.). Preto je potrebné poriadne študovať papiere od daného produktu ako je to naozaj. Lebo boli za mnou už ľudia, čo si kúpili zosík čo mal na sebe nápis 2 x 250W a pripojili k nemu sub čo mal príkon 200 W a nehralo to. Ani nemohlo, lebo ten zosík dával reálne 2 x 40 W a v mostíku 1 x 100 W a je evidentné, že ten sub nemal šancu nakŕmiť a ukontrolovať. Takže POZOR!!! Tu sa vo veľkom odrbáva. Radšej dopredu zisťovať a čítať aby to neboli vyhodené prachy. A platí to naprieč celým spektrom predávaných hifi produktov. Môže ísť o extrém, kedy niekto zapojí Audison SrX2s s reálnym výkonom 2 x 180 W na repráky, ktoré majú síc uvedené 300W, ale v skutočnosti znesú príkon tak na úrovni 1/10, a spoľahlivo ich ten Audison po prvom osolení pošle k veľkému Wakantankovi.
  • Skreslenie je údaj, ktorý by nás mal zaujímať hlavne vtedy, ak ide o kvalitnú reprodukciu. Skreslení je mnoho druhov, žiaľ každé nejakým spôsobom hovadí výsledný zvuk. Treba si zapamätať, že čím je viac núl za desatinnou čiarkou vpravo, tým je to skreslenie nižšie. Nás hlavne zaujíma skreslenie harmonické, čo by nemalo dosahovať vyššie hodnoty ako 1% pri maximálnom výkone. Ak je to viac, počuť to už šeredne a výstupný signál zo zosíku sa začína podobať viac menej na obdĺžniky a nie na harmonický signál. Ďalej niet čo dodať, niet nad vlastnú skúsenosť. Pozor však aj tu sa dosť klame, resp. neudáva poctivo, za akých podmienok sa skreslenie zisťovalo.
  • DF (damping faktor) je to, čo sa stará v zosilňovači o to, aby membrána reproduktoru dostala v tej pravej chvíli tú pravú dávku šťavy, ale zároveň v tej pravej chvíli dostala tú pravú dávku šťavy, aby sa zastavila. Lebo ak nie, tak membrána reproduktoru lieta ako zmyslov zbavená, nehrá to čo má, hrozí jej deštrukcia a zvuk je hnusnýýýý doznievajúci a hovadsky obťažujúci, hlavne okolie. V skutočnosti je to pomer medzi vnútornou impedanciou zosíku a impedanciou pripojeného reproduktoru. Čiže, to číslo by malo byť čo najvyššie, lebo impedancia reproduktoru nie je stála, ale je závislá na frekvencií, a práve pri nízkych frekvenciách dosahuje najnižšie hodnoty a ak je DF zosilňovaču nízky v takýchto prípadoch dochádza k strate kontroly nad reproduktorom. Kritické hodnoty DF sú niekde okolo 1 – 30, uspokojivé hodnoty od 30 – 60, dobré od 60 – 300 a super ak sú na tých 300. Sú zosíky, ktoré majú DF aj 4000. Tie sú na pohon subu úúúplne fajnové. ALE. Nedosahujú zas potrebný výkon. Potrebný výkon dosahujú ktoré? No „digitálne“! Akurát, že zrovna neoplývajú „ideálnym“ DF. Je to zamotaný kruh. Ja trebárs používam pre sub zosík, ktorý je v triede A/B, skreslenie 0,03%, má DF 300 a výkon do 4 Ohm len 310 W a do 2 Ohm len 350 W. Oba výkony sú RMS. Typický „digitál“ má DF niekde okolo 30 – 50, skreslenie do 1% a výkon cez pol kilowattu. Tak si to dajte dohromady. Výsledky sú dva. Buď chcem kvalitný zvuk a musím sa uchýliť a triede A/B, alebo mi je to u prdele a chcem hlavne to TUC TUC TUUUUC TUC TUC TUUUUUC a beriem lacný digitál. ALEBO. Rozbijem prasiatko a vrazím poriadne prachy do poriadneho digitálu. Ale musí to byť prasa, kde sa zmestí aspoň 20 000 korún. Takže tak.
  • Výbava. No, zosík by mal mať tri základné veci. Terminály na pripojenie napájacích, reproduktorových a signálových káblov, nadstavenie vstupnej citlivosti a dostatočné chladenie. Ak má poddimenzované terminály, do ktorých sa nevmestia, alebo nedostatočne držia zvolené káble je to prasačina. Toto by som nikdy nekúpil. Ak má na prd vyriešené chladenie, toto sa dá ešte riešiť dodatočným ventilátorom, ale nie je to ono, a komplikuje to zapojenie. Ale ak má nedostatočný rozsah nadstavenia vstupnej citlivosti, tak nastávajú iné radovánky. Rádio do cinchových výstupov posiela signál o určitej úrovni a impedancií. Povedzme, že rádio pri max hlasitosti dá výstupné napätie na úrovni 2,5 Voltu a Váš zosík vie spracovať signál len do výšky 1,5 Voltu máte dve možnosti. Buď budete hrať potichu, alebo odvalíte v lepšom prípade reproduktory, v horšom aj zosík. Takže bacha. Aj keď v súčasnosti je štandardom rozsah vstupnej citlivosti zosíkov od 0,2 V do 5 V, nájdu sa výnimky. Dobré je ak zosík má nejaké filtre. Ak chcem pripojiť sub, je dobré ak môžem orezať frekvencie, ktoré ten sub už nevie zahrať, povedzme od 120 Hz vyššie, alebo pre kompá je dobré, keď do nich nepustím frekvencie pod 80 Hz. Nevedia ich poriadne zahrať, uľaví sa im, väčšinou sa za to odvďačia čistejším zvukom a vyššou zaťažiteľnosťou. Čiže LP a HP filtre sú fajn. U zosíkov pre sub je dobré, ak je tam aj otáčanie fáze, najlepšie plynulé, pre doladenie zvuku do jednej „úrovne“ aby nemal človek pocit, že to hrá voľajako dupľovane. Dobrou pomôckou je aj diaľkové ovládanie „hlasitosti“ (vstupnej citlivosti) zosíku pre sub. Nie každá skladba je rovnaká, niekde je basov málo, inde veľa a jemné doladenie nie je na zahodenie. Ďalšou machrovinkou je Subsonický filter, ktorý napríklad do subu nepustí najspodnejšie frekvencie a dovolí tak mu hrať „ľahšie“. A aby som nezabudol. Také prevádzkové kontrolky sú niekedy na nezaplatenie. Hlavne červená s názvom „PROTECT“. Tá je dobrá pre tých čo radi „experimentujú“ hlavne s hlasitosťou a skratmi…
  • pojmy z hodnotenia zvuku sú kapitola sama o sebe a budem sa jej venovať v inom článku, aby sme si vysvetlili, čo sú to pieskové výšky, zúžený priestor, drajv, objem a podobne…

5. delenie podľa ceny je veľmi diskutabilné, nakoľko aj hovno, ak sa pekne zabalí, sa dá dobre predať. Odpustite mi ten vulgarizmus, ale je to tak. Ak neberiem do úvahy, že časť ceny predávaného výrobku (platí úplne všade) tvorí image výrobcu, aj v tomto delení sa dá už trošku orientovať. Nemôžem totiž čakať, že od 4 kanálu za 3tisíc dostanem to, čo od dvojkanálu za 15 litrov. Ak nejaká zabehnutá firma predáva svoj produkt za veľké lóve, ide pravdepodobne o dobrý kúsok. A ak ho navyše má v ponuke dlhšiu dobu, je to indikátor toho, že je nie len dobrý, ale aj obľúbený a dobrý. Klasickým príkladom je rada „Z“ od MacAudia, ktorá sa na poli slávy drží už nejaký ten rôčik, a nie je to zrovna tým, že by nemala menovaná firma čo ponúknuť. Proste tieto produkty sú v danej cene a ponúkanom výkone etalónom svojej triedy. Naopak, ak výrobca (aj predajca) ponúka pomaly každý pol rok nové modely a cenou atakuje hranicu jednej plnej nádrže auta, asi tu nejde o nejakú high kvalitu. Väčšinou ide o ten produkt, spomínaný vyššie, zabalený do tiež vyššie spomínaného pozlátka. Nákupom takýchto výrobkov, navyše značiek, o ktorých nikto nič nepočul sa pripravujeme v prvom rade o peniaze, v druhom rade o pôžitok z hudby a v neposlednom rade o nervy. Lebo je viac ako isté, že sa uvedený výrobok čoskoro „vysype“ a navyše je takmer nepredajný, ak chce ísť o level vyššie. Preto pred nákupom dobre používajte rozum, uvážte na čo hlavne zosík potrebujete, a ujasnite si celkovú koncepciu zostavy. Lebo mať rádio za 10nu, reprá za 6tisíc a zosík za 3, je s prepáčením zhovädilosť najhrubšieho zrna. Zostava musí byť vyvážená hlavne kvalitatívne. Je úplne evidentné, že z reprákov za 3 tisíc vydoluje zosík za desinu úplne všetko. Ale kmitajúci šunt za 3tisíc ani len náhodou nevytlačí z 6 tisícových reprákov to, čo v nich je. A navyše hrozí, že tie repro, tým zosíkom so slabou kontrolou pošlete rýchlo do hifineba. Posledným indikátorom je aj značka, ako taká. Námatkou vymenujem niekoľko značiek, od ktorých by som si bez obáv kúpil zosík. Audison, Alpine, Audio System, Blaupunkt, Brax, Carpower, DLS, Dragster, ESX, Focal, Ground Zero, Harman Kardon, Helix, Hifinics, Infinity, JBL, Jlaudio, Lightning Audio, MacAudio, Magnat, MBQuart, Rainbow, Rockford Fosgate, Sinus Live, uDimension, Velocity. Ak tu niekto nenašiel tú svoju značku, ospravedlňujem sa mu dopredu, na niektoré som možno zabudol, ale mnohé som neuviedol zámerne, nakoľko si o nich myslím to isté, čo o šuntoch z článku o rádiách.

autor článku: Vilo alias clarion (deleted)

Komentáre
Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.

Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.

Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.