ÚvodČlánkyDiskusné fórumGalériaMapa Členov
26. March 2019 23:24
M
e
n
u
P
r
i
h
l
á
s
e
n
i
e
Meno (nick)

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového hesla kliknite práve sem.
I
n
f
o
Hostí Online: 1
Žiadny člen nie je Online

Registrovaní členovia: 2,858
Najnovší člen: Nikca
Č
l
á
n
k
y
Ako na dobrý zvuk..?
História II
História
Rady pri výbere pred...
Náhrada originál ter...
A
n
k
e
t
a
Páčilo sa Vám na FBBK Session 2011?

Áno

Nie

Musíte byť prihlásený, aby ste mohli hlasovať.
S
t
a
t
s
TOPlist
R
e
k
l
a
m
a
Máte záujem o komerčnú reklamu na našich stránkach?

Kontaktujte nás: Hicotech
Úvaha o kvalite autorádií….

Boli časy, a nie je to ani tak dávno, kedy slušné rádiá do auta stáli neskutočné peniaze. Modely „normálnych“ značiek začínali cenovo niekde pri 7mich tisíckach, poniektoré mali cenovku niekde okolo 9999,- (konkrétne modely od Alpine, ročník 2004 a nižšie). A to stále píšem o základných modeloch. Slušná stredná trieda stála niekde okolo 12 – 15 tisíc a TOP modely sa pohybovali v cenách okolo 20 – 35 tisíc. Nespomínam exotiku, ako Becker, kde to cenovo atakovalo 65 tisícovú hranicu, ani DEX od Pioneeru, ktorá cenovo začínala „lehce pod stotisíc“. A nespomínam ani „šunty“ bo o tých sme si už niečo povedali.

Samozrejme, že boli na trhu aj základné modely značkových rádií, ktoré sa predávali niekde okolo 5ky, ale väčšinou išlo o akciové ceny a ich dostupnosť bola veľmi slabá. A teraz už konkrétnejšie. Výbava, spracovanie a zvuk sa vždy líšili od značky ku značke, ale aj od postavenia konkrétneho prístroja vo firemnom rebríčku. Bežným štandardom bývalo a stále je, že výrobca ponúka 7 – 9 „tried“ výrobkov v tejto oblasti. Kde na začiatku sú modely jednoduché, väčšinou silne plastové s minimalistickou výbavou a priemerným zvukom. Ako postupuje modelová rada vyššie, objavuje sa stále lepší zvuk, rozsiahlejšia výbava a kvalitnejšie materiály, či rôzne vychytávky. V modeloch, ktoré sú tesne pod vrcholom je toho napchatého už toľko, že bežný užívateľ nemá vôbec prehľad o možnostiach, ktoré jeho rádio ponúka. Vyhotovenie je luxusné, máte proste dojem, že za svoje prachy ste dostali „kus železa“ ale zvukovo to furt nie je ono. Prečo? Nuž minimálne preto, lebo by si nikto nekúpil tú najvyššiu radu, ktorá div sa svete až tak maximalisticky vybavená nieje. Klasickým príkladom je Clarion, kedy ich model DXZ 958 bol považovaný (a stále je) za jedno z troch najlepších rádií na svete, ale výrobca ponúkal a ponúka aj model HX-D2, ktorý pri dvojnásobnej cene mal o niečo slabšiu výbavu. Na druhej strane, boli a sú na trhu rádiá, ktoré patria skôr do nižších rád, napriek tomu produkujú nadpriemerný zvuk pri slušnej výbave. A tieto by nás mali zaujímať.
Prečo? Nuž preto, že z výbavy sa dá všeličo oželieť, ale biedny zvuk ničím nevylepšíte. Čo s takým rádiom, ktoré má slušnú výbavu, ale produkuje zvuk ako rozštelovaný kazeťák s polovice 90tych rokov – konkrétne základné modely Blaupunktu z roku 2005. Preto je na počudovanie, keď niektoré spoločnosti ponúkajú svoje modely narvané maximálnou možnou výbavou a zvuk lezúci s konkrétneho prístroja je veľmi problematický. Klasickou ukážkou je SONY, ktoré aj do najzákladnejších rádií dáva výbavu, ktorá nie je zvykom ani v strednej triede iných značiek, napriek tomu, že SONY nedokáže ponúknuť slušný zvuk ani vo svojich najvyšších modeloch. Keďže platí, že každá sranda niečo stojí, je jasné v čom je problém. Práve v tej výbave. 80% výbavy nejakého produktu (nejde teraz len o autorádiá) tvorí nejaký dodávaný produkt. Či už software, procesory, prevodníky, licenčné poplatky a podobne. Niekto to niekde vymyslel a keďže nechce hladovať, tak to predáva ďalej. A výrobcovia nakupujú. Niekedy je to na osoh, príkladom je licencia firmy Dolby Laboratories Ltd na predaj systému na redukciu šumu (známe DOLBY B, C NR), ktorý slávil obrovský komerčný úspech aj u majiteľov kazetových magnetofónov, prípadne firma Audyssey, ktorá navrhla systém úpravy zvuku v závislosti na posluchovom priestore – systém IMPRINT známy s prístrojov Alpine, ale sú aj také, čo sa moc „nevyvedli“. Klasickou ukážkou je firma SRS Labs, ktorá vyvinula systém úpravy a korekcie zvuku, primárne určený na iné použitie ako v automobile, ktorá ho však predala koncernu Matshushita (Panasonic) a ten ho práskol do svojich rádií. Výsledok je viac ako rozporný. Ďalej je to systém BBE na rekonštrukciu vyšších frekvencií v reprodukovanom harmonickom signále, ktorý vyvinula spoločnosť BBE Sound, Inc z Kalifornie, ktorý silne používa firma SONY vo svojich rádiách a moc jej to nepomáha. Problém nie je vo firme BBE, či SRS, ale v tom, že sa použili v rádiách technológie, ktoré pre toto použitie neboli určené. Výsledkom je niečo, čo zvuk nevylepšuje, ale špatí. Otázkou potom je, že prečo vlastne investujú firmy nemalé peniaze do niečoho, čo je skôr na škodu kvalite zvuku a nevrazia ich radšej do povedzme lepších D/A prevodníkov. Nuž, odpoveď je pomerne zložitá, ale mojím vysvetlením je to, že dobré D/A prevodníky napríklad od firmy Burr Brown sú určite drahšie ako licencia na BBE, či SRS a ja neviem čo ešte a efekt z ich použitia by sa aj tak stratil v ostatnom priemerne kvalitnom reťazci. Takže tam šupnú radšej niečo, čo sa honosí niečím veľkým, dokáže to riadne „zahýbať“ so zvukom a nestojí to až tak moc penez, akoby sa mali vydať na tenký ľad zlepšovania kvality zvuku, čo nemusí každý užívateľ oceniť. A navyše, celkový marketing v oblasti Audio/video je smerovaný viac na kvantitu ako na kvalitu, dominujú skôr vizuálne efekty ako kvalita a hlavne sa skracuje doba „obrátky“ prístrojov tak, aby mohli predávať stále novšie a novšie produkty. Však ide o prachy, tak čo sa čudujem, že? Preto tí najväčší a zároveň najnenažratejší producenti vrážajú aj najviac prachov do reklamy a marketingu. Potom sa niet čo čudovať, že ich výrobky pomaly dostať kúpiť všade. Bojím sa, že niektoré „značky“ sa budú čoskoro ponúkať aj v drogérií vedľa hygienických vložiek. Potom sa nečudejme, že sa objaví 7 ľudí z 10tich, ktorí zahlásia, že rádiá od SONY sú najlepšie. Nie sú, žiaľ. Majú len lepšie zvládnutý marketing.

Čo z toho vlastne vyplýva? Dve veci.Prvou je to, že za dobrým zvukom sa oplatí ísť za zavedenou značkou v tejto oblasti (Alpine, Clarion, JVC, Pioneer, Blaupunkt…) a zároveň minimálne do vyšších rád prístrojov (nazval by som to stredná trieda), alebo do prístrojov, ktoré síce vyzerajú jak z blšáku, majú minimalistickú výbavu, ale maximalistický zvuk. Klasickou ukážkou sú výrobky firmy Becker, ktoré vyzerajú, akoby hodne vytrpeli, ale pre nič za nič to asi nebudú rádiá, ktoré sa montujú sériovo do Mercedesov a Porsche. Ďalšou podobnou značkou je Rockford Fosgate, s ktorou sa však v našich končinách človek moc nestretne, jedine ak by vo forme zosíkov a reproduktorov. Vedzte, že ich rádiá patria k tomu najlepšiemu na svete. Svojou troškou do mlyna High Endových prístrojov prispieva aj Japonsko a to konkrétne výrobcovia Nakamichi a Fujistu (predávajú sa pod značkou Eclipse). Vo všeobecnosti sú výrobky týchto premium class výrobcov vybavené slabšie ako komercia, ale zvukovo sú úplne na iných úrovniach. Platí, že tam, kde je najvyššia modelová rada komerčného výrobcu, tam leží základný model od týchto premiantov. A kde sú potom ich najvyššie modely… Nuž pravda je ale aj to, že za kvalitu sa platí a v prípade spomínaných značiek je to niekedy pomerne slušná pálka. Pokiaľ som písal, že za základné rady značkových rádií človek zaplatí niekedy menej ako za plnú nádrž auta u tých top produktov sa ceny najvyšších modelov pohybujú na hranici nákupu úplne nového auta kategórie Fabia, Clio a podobne. Potešujúcou správou je to, že tieto značky moc ľudí nepozná a preto sa dajú na trhu kúpiť „ojazdené“ modely za ceny mnohokrát nižšie, ako ojazdené modely bežných komerčných značiek. A v neposlednom rade aj zachovalejšie ako tá komercia, nakoľko sú vyrobené podstatne kvalitnejšie a odolnejšie a ich majiteľmi vo väčšine prípadov boli už „rozvážnejší“ užívatelia.

Druhou je to, že napriek tomu, že ešte pred povedzme 3 rokmi boli rádiá nekresťansky drahé a dnes sa predávajú základné značkové modely za cenu menej ako plná nádrž auta, stále platí, že rozdelenie do tried je platné FURT, že v cene sa prejavuje výrazné šetrenie nákladov u výrobcov, čo je žiaľ na škodu zvuku (radšej spravia módny display s krikľavým podsvietením, lebo je to in, ako by mali dať do CD mechaniky plechové diely. Dajú radšej plastové, sú lacnejšie. A hlavne vám rádio vypovie službu do troch rokov a na trhu bude ďalšia hypersuper vychytávka, ktorá vás donúti zabudnúť na pokazené vlastné rádio, ale radšej zas kápnuť nejakú tú korunu do nového výrobku.) a aj to, že dnes nestojí dolár 46,- korún, ale 20,- a tým pádom sa to niekde prejaviť muselo. Lebo gro obchodov na matičke zemeguli sa stále vykonáva v Dolláčoch a nie v Eurách, či Korunách.

K tejto krátkej úvahe ma priviedla štatistika novopredaných autorádií na SK za posledné dva roky. (Informácie mám z prvej ruky) Je až zarážajúce, ako dokonale funguje marketing, koľko prachov radšej nasúkajú niektorý výrobcovia do reklamy namiesto toho, aby to radšej vrazili do vývoja a výroby svojich produktov. Žiaľ, vždy to tak bolo a vždy to tak bude, akurát sa to zhoršuje, aj preto, že chýbajú nejaké objektívne informácie. Časopis venujúci sa problematike Autohifi na SK síce vychádza, predáva sa za pomerne priaznivú cenu, akurát, že o ňom moc ľudí nevie. Navyše sa dá kúpiť nejaké periodikum aj spoza hraníc (Car@Hifi), ale tak isto je akoby v ilegalite. A najhoršie je to, že medzi pospolitým ľudom je kopu priam hlúpych informácií, ktoré mnohí jedinci vydávajú za stopercentnú pravdu a na počkanie ju servírujú každému, čo ide na okolo. Ak niekto čakal na informáciu v podobe tej, že kúpte si tento, alebo tento model od tejto značky je asi sklamaný. Takéto rady zásadne nedávam. Skôr podávam čitateľovi návod na vlastné rozmýšľanie. A ak sa rozhoduje na základe nedostatočných informácií, nech sa radšej poradí. Ale nech si nechá poradiť od viacerých, nie len od jedného, aby mal možnosť informácie vyselektovať a neseknúť sa. Môže sa stať aj to, že mu poradí desať ľudí, a z toho mu sedem odporučí nejakú zhovadilosť, za ktorú vysolí zbytočne peniaze. Žiaľ, môže sa stať. Od toho je tento článoček, aby si tie informácie doplnil aj o veci, ktoré mu konkrétny „radič“ radšej nedá. Bo sú aj takí, čo sa dobre napálili pri kúpe vlastného výrobku (rádia) a zámerne rozširujú o ňom kladné referencie v štýle: „Keď zdochla koza mne, nech aj susedovi!“. Posledným odporúčaním je nekupovať ZBRKLO!!! Nikdy nedajte na prvý dojem. Môže to byť nádherné (dizajn), lacné (pre niečo to asi lacné je) ale nemusí to byť dobré…

autor článku: Vilo alias clarion (deleted)

Komentáre
Free , 24. November 2008 22:21:07
Zdá sa že máš o tom aký taký prehľad.Ja osobne som sluchovo postihnutý a zatiaľ som sa nestretol s takým autorádiom,ktorý by mal nejaké možnosti pre sluchovo postihnutých.albertos
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.

Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.

Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.